Ing. Novák - OZE

Otázky:

1. Ako je podľa vás postavená legislatíva v oblasti výroby solárneho tepla pre výrobcov na Slovensku a čo im situáciu na trhu najviac sťažuje z vášho pohľadu?
2. Čo najviac aktuálne trápi výrobcov solárnych panelov na Slovensku - vrátane vašej firmy? Popíšte nám bližšie situáciu v tomto odvetví.
3. Ako sa k výrobcom solárneho tepla stavia Európska únia a na čo by ste radi upozornili? (spomínali ste, že Európa vsádza na OZE, Slovensko ide v protismere)
4. Prezraďte nám, ako vnímate vízie rozvoja tohto sektora, v ktorom pôsobíte v ďalších mesiacoch či rokoch? Kam budú smerovať trendy?

Odpovede:

1.       Aktuálne neexistuje na Slovensku  žiadna legislatívna podpora vyššieho využívania solárneho tepla.

Existuje  síce „Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných  zdrojov“, kde do roku

2020 by sa malo termickými slnečnými kolektormi vyrobiť 28 ktoe tepla, čo odpovedá

podľa tam uvedeného plánu  nainštalovať v období od r. 2011 do r. r. 2015 vyše 33000

m² kolektorov za rok a v rokoch  2016 až 2020 až takmer 153 000 m2 kolektorov za rok. 

Pre zaujímavosť,  v roku 2012 sa na Slovensku nainštalovalo

cca 6500 m² slnečných termických kolektorov. Ak sa teda aj splní úloha, ktorú

Slovensko  dostalo od  EÚ, dosiahnuť 14 % podiel

obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do r. 2020  na konečnej spotrebe energie, tak to

bude iba vďaka biomase.

 Je to jeden z najväčších  prehreškov, ktorý dnes páchame voči budúcim generáciám,

pretože  tá by sa mala prednostne  využívať na vyrovnávanie kolísavých výkonov

zariadení využívajúcich slnko a vietor.  Navyše už dnes sme svedkami toho, že

v niektorých oblastiach Slovenska drevná hmota vhodná na spaľovanie chýba a aj

drevo spracujúci priemysel sa už dlhšiu dobu potýka s jej nedostatkom. 

2.       Vecí, ktoré nám na Slovensku vadia je celý rad.  Spomeniem však aspoň jednu a to sú nezodpovedné vyhlásenia politikov o dotáciách. 

Prvý krát  v histórii Slovenska sa zaviedli dotácie na kotly na biomasu a slnečné

kolektory na výrobu tepla a teplej vody  v 04/2009 ako súčasť protikrízového balíka

prvej Ficovej vlády. 

Vďaka dobrému načasovaniu zavedenia dotácií  sa aj napriek kríze rok 2009  v množstve

 namontovaných kolektorov vyrovnal predchádzajúcemu  rekordnému roku 2008.  Dotácie

však skončili v 10/2011, keď sa  z pôvodne vyčlenených 8,5 mil. EUR, vďaka úsporným 

opatreniam vyčerpaná  čiastka zredukovala na 6,5 mil. EUR.

V roku 2012 došlo na Slovensku k dramatickému poklesu nainštalovanej plochy až 3,5 

násobne. Oproti úrovni   roku 2008, kedy ešte žiadne dotácie neboli,  dosiahol pokles 

približne polovičnú úroveň. Tento prepad možno  z časti pripísať aj nezodpovedným

vyhláseniam politikov o možnom opätovnom zavedení dotácií, čo samozrejme

spôsobovalo vyčkávanie potenciálnych investorov.  Toto sa veľmi negatívne dotklo lire cet article

hlavne malých montážnych organizácií montujúcich solárne systémy v rodinných

domoch.

 Mám pocit, že sme svedkami podobnej situácie aj v tomto roku. V médiách začiatkom

mesiaca  júl prebehla správa, že vláda odsúhlasila  podporu malých výrobcov zelenej

energie. Na tento účel by sa malo v rokoch 2014 až 2020 vyčleniť 100 mil. EUR.

Bohužiaľ zase je to holub na streche, pretože tieto finančné prostriedky by mali prísť

zo štrukturálnych fondov a musí nám ich odsúhlasiť Európska komisia. 

A tak, po sľubnom rozbehu montáží slnečných kolektorov v prvom polroku 2013 nám

slovenskí montážnici začínajú hlásiť rapídny pokles objednávok a ich presúvanie na

obdobie, keď budú dotácie. Otázka znie, či vôbec nejaké budú a ak áno, tak kedy.  Takéto

zneisťovanie trhu nezodpovednými vyhláseniami je oveľa horšie ako keby žiadne dotácie

neboli.    

3.       Medzi jednotlivými krajinami EU v penetrácii trhu termickými slnečnými kolektormi sú veľké rozdiely.

Jednak to závisí od prírodných podmienok a jednak od podpory využívania OZE, cien a dostupnosti energetických zdrojov.

Ak napr. na Cypre je na 1000 obyvateľov  nainštalovaných vyše 800 m²   slnečných

kolektorov, v Rakúsku cca 500 m² tak na Slovensku to je iba okolo 27 m².

Hospodárska kríza v posledných 3 - 4 rokoch si však vo väčšine európskych krajín vyberá

daň v podobe poklesu množstva namontovaných kolektorov. Deje sa to  i tam, kde

dotačné podmienky sa zlepšili ako je to v Nemecku.

Neisté vyhliadky  do budúcnosti spôsobujú, že obyvatelia EU šetria viac na investíciách s dlhšou dobou návratnosti a menej ich zaujímajú  ekologické aspekty ich činnosti.

4.   Napriek všetkým súčasným problémom som presvedčený, že ľudstvo nemá inú alternatívu ako stále intenzívnejšie využívať OZE.

Je to preto, že fosílne zdroje palív sú limitované a ich zvyšujúca spotreba bude spôsobovať  neustály rast ich cien.

Na druhej strane technický pokrok a zhromadňovanie výroby znižuje a ďalej bude znižovať ceny OZE. 

V súčasnej dobe mnoho ľudí nie je spokojných s dotovaním  OZE z verejných zdrojov.

Treba si však uvedomiť, že OZE aj bez dotácií  budú a v niektorých prípadoch už aj dnes sú výhodnejšie ako tradičné energetické zdroje.

Dotáciami iba skracujeme čas ich presadenia sa, aby sme našim potomkom odovzdali zemeguľu v obývateľnom stave.

V poslednom období  sa navyše stretávame s fenoménom, že stále viac ľudí chce byť nezávislými od monopolných dodávateľov energií

a to bez ohľadu na výšku investičných nákladov.

Domnievam sa, že je to už  iba otázka krátkeho času, kedy aj v rámci rodinného domu sa takáto energetická nezávislosť ekonomicky zmysluplným

spôsobom bude dať dosiahnuť.

17.07.2013