Otázky:
Odpovede:
1. Aktuálne neexistuje na Slovensku žiadna legislatívna podpora vyššieho využívania solárneho tepla.
Existuje síce „Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov“, kde do roku
2020 by sa malo termickými slnečnými kolektormi vyrobiť 28 ktoe tepla, čo odpovedá
podľa tam uvedeného plánu nainštalovať v období od r. 2011 do r. r. 2015 vyše 33000
m2 kolektorov za rok a v rokoch 2016 až 2020 až takmer 153 000 m2 kolektorov za rok.
Pre zaujímavosť, v roku 2012 sa na Slovensku nainštalovalo
cca 6500 m2 slnečných termických kolektorov. Ak sa teda aj splní úloha, ktorú
Slovensko dostalo od EÚ, dosiahnuť 14 % podiel
obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do r. 2020 na konečnej spotrebe energie, tak to
bude iba vďaka biomase.
Je to jeden z najväčších prehreškov, ktorý dnes páchame voči budúcim generáciám,
pretože tá by sa mala prednostne využívať na vyrovnávanie kolísavých výkonov
zariadení využívajúcich slnko a vietor. Navyše už dnes sme svedkami toho, že
v niektorých oblastiach Slovenska drevná hmota vhodná na spaľovanie chýba a aj
drevo spracujúci priemysel sa už dlhšiu dobu potýka s jej nedostatkom.
2. Vecí, ktoré nám na Slovensku vadia je celý rad. Spomeniem však aspoň jednu a to sú nezodpovedné vyhlásenia politikov o dotáciách.
Prvý krát v histórii Slovenska sa zaviedli dotácie na kotly na biomasu a slnečné
kolektory na výrobu tepla a teplej vody v 04/2009 ako súčasť protikrízového balíka
prvej Ficovej vlády.
Vďaka dobrému načasovaniu zavedenia dotácií sa aj napriek kríze rok 2009 v množstve
namontovaných kolektorov vyrovnal predchádzajúcemu rekordnému roku 2008. Dotácie
však skončili v 10/2011, keď sa z pôvodne vyčlenených 8,5 mil. EUR, vďaka úsporným
opatreniam vyčerpaná čiastka zredukovala na 6,5 mil. EUR.
V roku 2012 došlo na Slovensku k dramatickému poklesu nainštalovanej plochy až 3,5
násobne. Oproti úrovni roku 2008, kedy ešte žiadne dotácie neboli, dosiahol pokles
približne polovičnú úroveň. Tento prepad možno z časti pripísať aj nezodpovedným
vyhláseniam politikov o možnom opätovnom zavedení dotácií, čo samozrejme
spôsobovalo vyčkávanie potenciálnych investorov. Toto sa veľmi negatívne dotklo lire cet article
hlavne malých montážnych organizácií montujúcich solárne systémy v rodinných
domoch.
Mám pocit, že sme svedkami podobnej situácie aj v tomto roku. V médiách začiatkom
mesiaca júl prebehla správa, že vláda odsúhlasila podporu malých výrobcov zelenej
energie. Na tento účel by sa malo v rokoch 2014 až 2020 vyčleniť 100 mil. EUR.
Bohužiaľ zase je to holub na streche, pretože tieto finančné prostriedky by mali prísť
zo štrukturálnych fondov a musí nám ich odsúhlasiť Európska komisia.
A tak, po sľubnom rozbehu montáží slnečných kolektorov v prvom polroku 2013 nám
slovenskí montážnici začínajú hlásiť rapídny pokles objednávok a ich presúvanie na
obdobie, keď budú dotácie. Otázka znie, či vôbec nejaké budú a ak áno, tak kedy. Takéto
zneisťovanie trhu nezodpovednými vyhláseniami je oveľa horšie ako keby žiadne dotácie
neboli.
3. Medzi jednotlivými krajinami EU v penetrácii trhu termickými slnečnými kolektormi sú veľké rozdiely.
Jednak to závisí od prírodných podmienok a jednak od podpory využívania OZE, cien a dostupnosti energetických zdrojov.
Ak napr. na Cypre je na 1000 obyvateľov nainštalovaných vyše 800 m2 slnečných
kolektorov, v Rakúsku cca 500 m2 tak na Slovensku to je iba okolo 27 m2.
Hospodárska kríza v posledných 3 - 4 rokoch si však vo väčšine európskych krajín vyberá
daň v podobe poklesu množstva namontovaných kolektorov. Deje sa to i tam, kde
dotačné podmienky sa zlepšili ako je to v Nemecku.
Neisté vyhliadky do budúcnosti spôsobujú, že obyvatelia EU šetria viac na investíciách s dlhšou dobou návratnosti a menej ich zaujímajú ekologické aspekty ich činnosti.
4. Napriek všetkým súčasným problémom som presvedčený, že ľudstvo nemá inú alternatívu ako stále intenzívnejšie využívať OZE.
Je to preto, že fosílne zdroje palív sú limitované a ich zvyšujúca spotreba bude spôsobovať neustály rast ich cien.
Na druhej strane technický pokrok a zhromadňovanie výroby znižuje a ďalej bude znižovať ceny OZE.
V súčasnej dobe mnoho ľudí nie je spokojných s dotovaním OZE z verejných zdrojov.
Treba si však uvedomiť, že OZE aj bez dotácií budú a v niektorých prípadoch už aj dnes sú výhodnejšie ako tradičné energetické zdroje.
Dotáciami iba skracujeme čas ich presadenia sa, aby sme našim potomkom odovzdali zemeguľu v obývateľnom stave.
V poslednom období sa navyše stretávame s fenoménom, že stále viac ľudí chce byť nezávislými od monopolných dodávateľov energií
a to bez ohľadu na výšku investičných nákladov.
Domnievam sa, že je to už iba otázka krátkeho času, kedy aj v rámci rodinného domu sa takáto energetická nezávislosť ekonomicky zmysluplným
spôsobom bude dať dosiahnuť.
17.07.2013